Čo sa v piatok stalo na Slovensku a čo to pre nás všetkých znamená

Čo sa v piatok stalo na Slovensku a čo to pre nás všetkých znamená

30. 1. 2012, 4 reakcí

Podľa mainstreamových médií nič zvláštne. Iba čosi ako bežný protest, tentoraz namierený proti „praktikám popisovaným v údajnej Gorile". Tí, ktorí sú odkázaní na sledovanie oficiálnych mediálnych kanálov, boli informovaní o protestnom zhromaždení v počte asi 800 ľudí (SME, v neskorších správach počet zvýšili na 1000). Televízia Markíza v krátkej správe informovala o cca. 2000 účastníkoch.

Tzv. spravodajská TA3, ktorá inokedy prerušuje vysielanie aj kvôli banálnym tlačovkám, v čase protestu vysielala dva razy za sebou predpoveď počasia. Potom ho nahradila tlačovkou SaS o situácii v eurozóne a na záver divákom dopriala záznam z Ficovej tlačovky.

Nový čas, ktorý na [You must be registered and logged in to see this link.] ako jediný spravodajský portál monitoroval situáciu ako-tak v reálnom čase, písal o 5000 účastníkoch.

***

20. november 1989 v podaní vtedajších oficiálnych médií. Odporúčam pozrieť a porovnať so včerajšími správami v mainstreamových médiách:




***

Teraz pohľad získaný na základe sledovania sociálnych médií. To znamená zo záberov diania a výpovedí priamo od zúčastnených ľudí.

Nešlo o žiadny bežný protest. Na Slovensku sa včera odohrala najväčšia spoločenská a štátna udalosť od roku 1998. Čosi medzi 5000 až 10000 ľudí prišlo vyjadriť svoj radikálny protest. Neprotestovali však proti akýmsi hmlistým „praktikám v údajnej Gorile".

Vyjadrili krajnú nespokojnosť s absolútne skorumpovaným politickým systémom na Slovensku, ktorému náter demokracie už asi verí iba úplný idiot. Menovali konkrétnych ťažkých zločincov – toho času najvyšších politických predstaviteľov tohto štátu. Požadovali potrestanie týchto ľudí. Nebyť polície, pravdepodobne by ho aj fyzicky vykonali.

To, čo sa včera udialo, nebola štandardná demonštrácia. Ani zmanipulovaná politická úderka. Bol to spontánny útok na parlament – na centrum tzv. zákonodarnej moci, v skutočnosti však centrum predajných pajácov, ktorí visia na šnúrkach finančných skupín a berú stámiliónové provízie za okrádanie všetkých ostatných.

Dav, okrem iného, skandoval slovo: „Vlastizrada" a myslel to smrteľne vážne. Nebyť zásahu ťažkoodencov, skončilo by sa to prinajmenšom demoláciou parlamentu, možno aj defenestráciou (spomínala sa na transparentoch).

Ako to naozaj vyzeralo.

Táto udalosť svedčí o niekoľkých dôležitých veciach:

Situácia sa prudko radikalizuje. Všetci sme už poriadne nasratí. Racionalita ustupuje do úzadia. Chceme spravodlivosť, no najmä cieľ na vybitie zlosti.

Všetky paranoidné predstavy o tom, ako to na Slovensku funguje, sú realitou.

Všetky mainstreamové médiá sú v područí niektorého ramena chobotnice a nemožno im veriť. To, čo v nich vidíte alebo čítate, vypovedá pramálo o tom, čo sa naozaj deje.

Validným zdrojom informácií o spoločenskom dianí sa stávajú sociálne médiá – blogy, sociálne siete a pod. Odoberajte správy, videá, fotky a informácie od známych, ktorým dôverujete a ktorí sú priamo pri udalostiach.

Ľudia stratili dôveru v štát a jeho predstaviteľov – väčšinu z nich považujú za ťažkých zločincov a chcú ich vidieť v base alebo mŕtvych.

Občania stratili dôveru v samotný politický systém. Nešlo o pravicový ani ľavicový útok – dôveru stratili politické strany ako také.

Prezident ani žiadny z vrcholných politikov, ktorí sa v Gorile spomínajú, nenašli odvahu sa rozzúrenému davu čo i len ukázať. K udalosti sa krátko po jej skončení žiadny z nich nevyjadril. Svedčí to o ich totálnej rezignácii na ozajstnú spoločenskú realitu, na občanov, obojstrannú komunikáciu a problémy, ktorými táto krajina naozaj žije.

Spoliehajte sa výhradne na seba, svojich blízkych a známych. Predvolebnú kampaň vnímajte skôr ako koledovanie si o pogrom než čosi, čo reálne súvisí s vašimi životmi alebo možnosťou o čomsi v tejto krajine spolurozhodovať.

Zopakujem – všetci vrcholní politickí predstavitelia tejto krajiny žijú v bubline odtrhnutej od spoločenskej reality. Od vás, vašej rodiny i vašich problémov. Podľa (opodstatneného) názoru veľkej časti populácie sú všetci ťažkí zločinci.

Funkcia politika na Slovensku zdevalvovala na úroveň ľudového zabávača, resp. prekladateľa. Ľudia, ktorých zvolíte, neriadia a nebudú riadiť nič podstatné. Ich úlohou je jediné – hľadať cesty a spôsoby, ako presadzovať vôľu finančných korporácií, pre ktoré pracujú.

Vôľou týchto korporácií je okradnúť vás a zmocniť sa čo najväčšieho množstva spoločného majetku. (Predsedovia všetkých veľkých strán sú zamestnanci korporácií na úrovni ich stredného manažmentu. Predsedovia nových strán sú čakateľmi na tieto pracovné pozície.)

Netrúfam si odhadnúť, kam môže takýto stav viesť v čase ekonomickej krízy. Nič príjemné to však nebude. Domnievam sa, že všetky reálne možnosti efektívneho riešenia takéhoto stavu sú nezákonné a protiústavné. Keď som včera na svojom facebookovom profile uverejnil krátky citát z môjho románu V tieni mafie, získal desiatky lajkov.

Išlo o tento citát: „Nevidel žiadne reálne možnosti spoločenského obratu k lepšiemu. Len fyzická likvidácia hlavných bacilonosičov tohto moru by azda pomohla. Zamatová revolúcia, pseudorevolúcia bez aspoň niekoľkých stoviek obetí, vydláždila cestu k systému, ktorý strovil, postupne rozožral celé generácie. Michal sa utvrdil v presvedčení, že ľudí ako Vokoš treba postaviť k múru. Samého ho to prekvapilo. A najprekvapivejšie bolo, že sa mu takýto postoj už ani nezdal extrémny. Nevznikol zo zlosti, závisti alebo frustrácie, tie časom utíchli. Bolo to čisto racionálne zhodnotenie skutočnosti."

***

Záver je jednoduchý. Buď dôjde k násilnej úprave systému alebo k nej nedôjde. Nádej na úpravu systému by dávalo okamžité odstúpenie všetkých predsedov politických strán a ustanovenie úradníckej vlády. Tá by trvala až do konca ekonomickej krízy, najmenej však dva roky.

V opačnom prípade bude skorumpovaný systém pracovať ďalej, no spolu s tým bude narastať aj nespokojnosť obyvateľstva a neriešenie zásadných problémov. To v budúcnosti povedie k ešte väčšiemu kolapsu a výbuchu.

Nerád si čítam rôzne katastrofické scenáre. Zvyčajne sa mi zdajú príliš špekulatívne. Preto sa nebudem rozpisovať o svojich domnenkách. Čo sa týka budúcnosti, obmedzím sa iba na jednu vecnú, triezvu a pragmatickú radu: zaobstarajte si do každej domácnosti aspoň jednu strelnú zbraň. Sústreďte sa na tie so silným zastavovacím účinkom (hovorím o obrane vašich rodín a majetku v prípade vypuknutia nepokojov, násilností a rabovačiek). Optimálne sú brokovnice. Z krátkych strelných zbraní všetky s kalibrom od 9 mm nahor.

Na záver ešte jeden citát. Tentoraz z môjho románu Nepriateľ štátu, ktorý sa ešte pred mesiacom zdal niektorým čitateľom „príliš sci-fi". Úryvok pochádza zo state, v ktorej Michal Harvan vyhodí do vzduchu slovenský parlament aj s jeho osadenstvom: „Harvana zaliala vlna úľavy. Toto potreboval národ. Vyčistil Augiášov chliev, v tejto politickej generácii sa nenašiel ani jeden statočný, všetci boli skazení, podplatiteľní alebo boli slabosi. Sami by nikdy neodišli. Harvan necítil žiadne výčitky. Už keď sledoval, ako hlasujú o nedôvere vláde, povedal im, že s nimi nie je reč. Keď sa naskytla vhodná príležitosť, nezaváhal."

***

Ak sa vám článok páčil, poprosím o zdieľanie. Ďakujem.

Ak článok považujete za dôležitý, môžete zaň zahlasovať aj na Vybrali SME a sprostredkovať ho tak aj ostatným.

***